Cestou z dovolenky vo Vysokých Tatrách smerom na Oravu je dedinka Liptovské Matiašovce. Decká potrebovali na chvíľu zastať na cik-pauzu. Tak keď už stojíme, reku nie je tu niekde keška? A kukám, že 100 metrov. Nájdená podľa inštrukcií z predchádzajúceho logu (ja viem, trochu som podvázal). Aj WC vo výstavbe, aj kovový rebrík, všetko ako má byť. Len roboši chýbali, lebo sobota. Chceli sme sa pozrieť aj dnu do kostola, ale bol zavretý.
In/Out: SWG
Vyšiel, našiel, zalogoval, zvíťazil 🙂 Moja doteraz najvyššie položená keška a navyše som k nej vyšlapal peši!
Väčší problém, ako samotnú kešku nájsť, však bolo vybrať ju von! Keška je tvorená dvomi krabičkami – jedna plastová umiestnená v druhej plechovej. A tá plastová krabička z tej plechovej krabice jednoducho nešla von! Som tam s tou keškou musel trieskať aby som ju vyhrkal, pár ľudí po mne kukalo čo tam stváram, bo som ani žiadny nôž alebo nič nemal so sebou, čím by som ju vypáčil. Sa mi ešte nestalo, že kešku nájdem za 30 sekúnd a potom 5 minút riešim ako ju otvoriť :-). Šak nesťažujem sa, ja len že aj také je.
In/Out: SWG
Turistov tam bolo ako „hadov“. Normálne sa tam nedalo ani hnúť, nie ešte kešku hľadať. Tak sme ju najprv identifikovali očami a potom rýchlo chmatli. Hlavne nenápadne, hovorím si, no ťažko sa zrobí, keď na vás hľadí asi 35 turistov všetkých národností :-).
Takto na fotke to ani nevypadá, ale musel som čakať niekoľko minút, kým som mohol odfotiť tú infotabuľu bez ľudí postávajúcich okolo…
In/Out: SWG (pricha)
Naša ďalšia zastávka počas dnešnej turistiky – Trojrohé pleso. Už tu nie je toľko ľudí ako na Zelenom plese, čo je samozrejme skvelé. Zato počasie nás trochu dobehlo – podcenili sme ho. Mysleli sme, že dnes bude úplne úžasne teplúčko. Ale prd, hory sú hory a je nám trochu zima. „No nevadí, hlavne že (zatiaľ) neprší“, hovoríme si.
In/Out: SWG DejanSt
Najprv som myslel, že bude niekde pri tom širokom chodníku, po ktorom sme prišli. No po chvíľke sa vzďaľujeme. Tak späť, tentokrát to skúšame po druhej strane potoka, tak nejak bokom od ľudí. Znovu sa však vzďaľujeme. To nám už chladla polievka na stole v chate. Až na tretí pokus sme ju už rýchlo našli a bežali sa najesť 🙂
In/Out: SWG Microtus62
PS: Suverénne najdrahšia chata (bufet) z celých Tatier. Polievka za 4,50€, to nemajú ani kamaráti z J&T na Hrebienku. A to tam ešte stále dokážu vyliezť aj autom. Na Zbojníckej chate polievka za 2,90€, čo tam všetky suroviny horskí nosiči na chrbátoch vytrepať musia. Nuž ponuka vs. dopyt – pri Zelenom plese také hordy turistov, že aj na tú predraženú polievku sa stálo 30 minút v rade!