A sme tam! Náš život sa síce zmenil na jednu veľkú hŕbu krabíc, neviem nič nájsť a ani nemám potuchy, kde by som to mal hľadať. Ale sme už tam!
Prvá noc? Nuž, nič moc som sa nevyspal. Takí sme boli z toho sťahovania unavení, že sme šli spať už o 21:00.
O 21:15 mi volal sused švagor, že či viem, že sa nám svieti svetlo pred garážou. Reku že viem – svieti sa naschvál, pretože inak je tam tma ako v rohu a ak to nevadí, bude sa svietiť každú noc. Že nevadí, len že či viem.
O 23:56 vola druhý sused. Toho som už nemal silu zdvihnúť a riešiť. Ale ráno sa teda priznal, že sa chcel opýtať, že či viem, …. 🙂 Ale nie – myslel, že ešte robíme na dome a že či nemá prísť pomôcť.
A to ticho! To ticho je príšerné. Normálne som sa budil na to, že je nezvyčajné ticho. Žiadne ruchy, žiadne hrkotanie výťahu, vŕzganie susedovej postele, kašlanie na chodbe, žiadne MHD autobusy ani iný hluk. Proste ticho, až počuješ vlastný dych a to ťa začne desiť. Ale myslím, že na to sa bude dať zvyknúť 🙂
