Vybúvaný, vygrcaný, sPARALENizovaný, trávime dnešný deň na kúpalisku Rosnička.
Keď ma nemá kto odfotiť, musím si spraviť selfie. To sa zoberie mobil, nejak sa namieri na seba a je to. Lenže, kúpalisko totálne preplnené, sa mi furt niekto pchá do záberu, no pochopíš to?
Minule som písal niečo o foodporne v Záhorskej Bystrici a o tom, ako nám to v Mariánke nevyšlo, lebo mali uzavretú spoločnosť. No tak tentokrát nám to už vyšlo! Naše druhé dvojité rande s Drobnými sa opäť nieslo v znamení pečených rebierok a grilovaného pstruha. Rebierka boli výborné a bolo ich kopec. A dokonca mali aj toho pstruha a ten bol tiež (vraj) vynikajúci.
Do Hostinca u Zelenému stromu v Marianke sa oplatí chodiť, aj keď to budeme mať zo Záhorskej trochu ďalej. Avšak, v lete môžeme sadnúť na bicykle, budeme tam za chvíľku. Super nápad!
PS: Pizza, čo som tam mal minule, bola tiež fajn, takže Zelený strom hodnotíme ako celkom dobrú dedinskú krčmu na posedenie pri pivku s priateľmi. Jasné, skoro som zabudol – majú tam nepasterizované a nefiltrované pivo Stupavar zo Stupavského pivovaru, čo len tak hocikde asi nezoženiete. Mne je to síce jedno, ja pivo nepijem… Ale Ľubo si chválil, takže fajnšmekry asi ocenia 🙂
„To mi odfoť, to vyzerá dobre!“ povedala hneď ako jej ho doniesli. Reku ok, odfotím, ale aj s tebou, keď teda tak veľmo chceš 🙂
Keďže aj dnes ešte trvá akcia detský svet Bupi zadarmo a vo štvrtok to malo u našich dvoch veľký úspech, hneď po obede sme sa vypravili do Bory Mall. Sa nám nechcelo celý čas sedieť na lavičke pri preliezke, aj dosť teplo bolo vonku, tak sme šli pozrieť nejaké spotrebiče do kuchyne a potom na kávu. Nedeľa po bratislavsky ako sa patrí…
Po kine, sme vyhladli a keďže decká mali doma TV Šmolkov, k čomu nás už fakt nepotrebovali, išli sme sa ešte niekam najesť. Zastavili sme teda v Záhorskej, tentokrát sme však boli neverní našej „domovskej“ reštike Kohútik, ale skúsili sme pizzérku pri ceste s názvom „Kútik chuti“ – v rýchlosti prekrstenú na „Kuti-kuti„. Lebo Aďa mala chuť na cestoviny a ja zase Quattro stagioni nikdy nepohrdnem.
Dnes večer sme sa vybrali (opäť) do KinaX v Stupave. Clouds of Sils Maria sľuboval zážitok európskeho filmu. Sľuboval, ale…
„A kde sa tu dajú kúpiť pukance?“ pýtame sa slečny pri pokladni.
„Pukance? To si musíte doniesť z domu! Alebo, možno vám spravia sáčkové dole v bare…“
Nespravili, bar bol ešte zavretý. Rozmýšľam: Keď sme tu boli minule na 50 odtieňov, ľudia tu pukance bežne vyjedali – čudoval som sa vtedy, že z plastových misiek. No minule sme došli 2 minúty po začiatku, takže na riešenie pukancov nebol čas. Ale tie plastové misky naskladané pri dverách kinosály si určite pamätám…
„Presypte si prinesené pukance do plastových misiek, aby ste počas predstavenia nešuchotali sáčkom,“ znel oznam pred začiatkom filmu. Ja to kino jednoducho milujem! Nielen, že vám dovolia doniesť si vlastné vyhrýzadlá z domu, oni vám na ne dajú aj plastovú misku, aby bola nejaká kultúra. A lístok tu stojí polovicu ako v Blave. No nie sú super!?
Nuda! Kino bolo poloprázdne, no keďže sa jednalo o „klubový“ film, zas ma to toľko neprekvapovalo. Ako však môže mať tento film hodnotenie 6,8 na IMDb (???) fakt nechápem. Herecké obsadenie v podobe upírky Kristen Stewart našepkávalo, že by to mohol byť dobrý film. No ako som sa dnes poučil, niekedy sa aj hollywoodska hviezda nechá najať do úplne nudnej drámy bez deja. Kebyže nie som v kine, po prvej polhodine by som to prepol na TV Paprika. Tam človek nájde aspoň trochu napätia a zápletky 🙂
Ako fajn, film má nejakú myšlienku, ale bol celý založený na dialógoch, filozofovaní a obkecávaní, že to bolo až hrúza čítať v titulkoch. A aj veci, ktoré by mohli film zdynamizovať a oživiť, boli zobrazené len okrajovo a povrchne. Keby sa aspoň Kristen Stewart pri tom jazere vyzliekla donaha. Ale nie! Juliette Binoche, ročník 1964, tá s tým problém nemá. No Kristen, 1990, tá ostane v spodnom prádle. A tak jediné, čo sa mi na tom filme páčilo, boli zábery na Alpy… 🙂