Včera malo pršať trochu a nepršalo skoro vôbec. Takže keď dnes malo pršať veľa, bude pršať iba trochu. To je logické, nie? No a keďže sme si to takto pekne zdôvodnili, ráno hneď po raňajkách sme sa vypravili na turistiku – dnes cieľ Zbojnícka chata.
A skutočne – pršalo iba málo, najmä cestou späť sme však trochu zmokli. Avšak bola hmla, takže dnes sa žiadne výhľady nekonali. Dokonca aj samotnú Zbojnícku chatu sme zazreli až keď sme ku nej skoro úplne prišli, takže ani poriadne nevieme, kde vlastne je a ako to okolo nej vyzerá 🙂
Najlepšia fotka Zbojníckej chaty (myslím z diaľky) aká sa mi podarila. Takto nejako sme ju videli, keď sme sa k nej blížili.Moje selfie s chatou – bol som tam!Kokso, keby som bol vedel, že tam chodí autobus, mohli sme sa zviesť a nie sa tam 3 hodiny peši trepať! 😉Niečo na zohriatie. Teda okrem šošovicovej polievky, ktorá tiež dobre padla.Cestou späť sa to trochu potrhalo, takže sme sa nestačili diviť okolo akých vecí sme išli smerom hore. Napríklad tuhľa nejaké pleso.
Dnes malo podľa predpovede celý deň pršať. Plánovali sme preto oddychový deň. Avšak ráno po raňajkách dažďa stále nikde. Predstava, že strávime celý deň zavretí štyria v malej izbe nás nikoho nelákala a tak sme jednomyseľne odhlasovali výlet i za cenu, že občas vytiahneme pršiplášte. Vybrali sme sa na Kmeťov vodopád, ktorý je najvyšší na Slovensku – i keď to tak nevypadá, lebo ho nie je vidieť celý. Cestou autom na pár úsekoch popŕchalo, ale keď sme tam došli, zdalo sa dokonca, že dokonca vyjde aj slniečko. Nakoniec sa nám výlet vydaril, až na pár kvapiek vlastne vôbec nepršalo.
Auto sme zaparkovali na platenom parkovisku Tri studničky. Odtiaľ kúsok po červenej a potom po modrej. Časť trasy je po asfaltke, takže to bol nakoniec naozaj taký pohodový výlet. Pri vodopáde sme odlovili kešku (GC5X03K – Kmeťov vodopád), chvíľku nám trvalo kým sme ju našli, ale nakoniec sa bolo treba poriadne pozrieť pod jeden kameň a bola naša.
Dnes sme mali oddychový deň, tak sme sa vybrali len na takú menšiu turistiku na Kmeťov vodopád. Kešku sme našli po chvíľke hľadania. Lebo keď sa píše, že hľadaj na konci chodníka v pravo, tak treba kutrať na konci chodníka v pravo. Aj keď sa zdá, že tam nič nie je 🙂
Dnes to počasie vyzeralo najprv dosť zle. Ledva sme došli 15 minút od hotela, pár metrov nad dolnú stanicu lanovej dráhy v Smokovci a začalo pršať. A keby pršať, normálne lialo. Na Hrebienku sme museli presedieť asi 1,5 hodiny. Už sa zdalo, že pôjdeme pekne v daždi domov, no predpoveď predsa hlásila pršanie iba okolo obeda, tak sme stále dúfali. Hot-dog + hranolky a čuduj sa svete, zabralo to, vyčasilo sa. A tak sme pokračovali ďalej až na Slavkovskú vyhliadku. Taká turistická rozcvička. A zároveň test kolenných návlekov, respektíve mojich kolien. Zatiaľ „u mňa dobrý“.
Včera sme boli s Dadom kúpiť kopačky v Bory mall, čo sme objednali v nedeľu večer cez internet. Nakoniec sa ukázalo, že jediné v jeho veľkosti, značky Adidas a za rozumnú cenu majú práve v Bory mall. A nie, nemôže to byť Nike, ani Puma, musí to byť Adidas, rozumieš!? Lebo na tom záleží… 🙂
