Dnes večer sme sa vybrali (opäť) do KinaX v Stupave. Clouds of Sils Maria sľuboval zážitok európskeho filmu. Sľuboval, ale…

Najprv však k tým pukancom

„A kde sa tu dajú kúpiť pukance?“ pýtame sa slečny pri pokladni.
„Pukance? To si musíte doniesť z domu! Alebo, možno vám spravia sáčkové dole v bare…“

Nespravili, bar bol ešte zavretý. Rozmýšľam: Keď sme tu boli minule na 50 odtieňov, ľudia tu pukance bežne vyjedali – čudoval som sa vtedy, že z plastových misiek. No minule sme došli 2 minúty po začiatku, takže na riešenie pukancov nebol čas. Ale tie plastové misky naskladané pri dverách kinosály si určite pamätám…

A aké je teda rozuzlenie záhady plastových misiek?

„Presypte si prinesené pukance do plastových misiek, aby ste počas predstavenia nešuchotali sáčkom,“ znel oznam pred začiatkom filmu. Ja to kino jednoducho milujem! Nielen, že vám dovolia doniesť si vlastné vyhrýzadlá z domu, oni vám na ne dajú aj plastovú misku, aby bola nejaká kultúra. A lístok tu stojí polovicu ako v Blave. No nie sú super!?

A teraz k tomu filmu:

Nuda! Kino bolo poloprázdne, no keďže sa jednalo o „klubový“ film, zas ma to toľko neprekvapovalo. Ako však môže mať tento film hodnotenie 6,8 na IMDb (???) fakt nechápem. Herecké obsadenie v podobe upírky Kristen Stewart našepkávalo, že by to mohol byť dobrý film. No ako som sa dnes poučil, niekedy sa aj hollywoodska hviezda nechá najať do úplne nudnej drámy bez deja. Kebyže nie som v kine, po prvej polhodine by som to prepol na TV Paprika. Tam človek nájde aspoň trochu napätia a zápletky 🙂

Ako fajn, film má nejakú myšlienku, ale bol celý založený na dialógoch, filozofovaní a obkecávaní, že to bolo až hrúza čítať v titulkoch. A aj veci, ktoré by mohli film zdynamizovať a oživiť, boli zobrazené len okrajovo a povrchne. Keby sa aspoň Kristen Stewart  pri tom jazere vyzliekla donaha. Ale nie! Juliette Binoche, ročník 1964, tá s tým problém nemá. No Kristen, 1990, tá ostane v spodnom prádle. A tak jediné, čo sa mi na tom filme páčilo, boli zábery na Alpy… 🙂