A sme tam! Náš život sa síce zmenil na jednu veľkú hŕbu krabíc, neviem nič nájsť a ani nemám potuchy, kde by som to mal hľadať. Ale sme už tam!

Prvá noc? Nuž, nič moc som sa nevyspal. Takí sme boli z toho sťahovania unavení, že sme šli spať už o 21:00.

O 21:15 mi volal sused švagor, že či viem, že sa nám svieti svetlo pred garážou. Reku že viem – svieti sa naschvál, pretože inak je tam tma ako v rohu a ak to nevadí, bude sa svietiť každú noc. Že nevadí, len že či viem.

O 23:56 vola druhý sused. Toho som už nemal silu zdvihnúť a riešiť. Ale ráno sa teda priznal, že sa chcel opýtať, že či viem, …. 🙂 Ale nie – myslel, že ešte robíme na dome a že či nemá prísť pomôcť.

A to ticho! To ticho je príšerné. Normálne som sa budil na to, že je nezvyčajné ticho. Žiadne ruchy, žiadne hrkotanie výťahu, vŕzganie susedovej postele, kašlanie na chodbe, žiadne MHD autobusy ani iný hluk. Proste ticho, až počuješ vlastný dych a to ťa začne desiť. Ale myslím, že na to sa bude dať zvyknúť 🙂

Dnes som bol prevziať oficiálne rozhodnutie. Aj keď sa práce na dome ešte nekončia (a mám obavu, že neskončia nikdy), som rád, že sme to dali. Kus cesty za nami – keď sme v roku 2008 kupovali „pole“ s trávou vyše pása i keď som sa pamätný pondelok 17. júna 2013 pozeral, ako sa bager zahryzol prvýkrát do zeme a začal kopať základy, všetko toto sa mi zdalo veľmi vzdialené. Čas neskutočne letí a ja musím konštatovať, že to boli veľmi namáhavé 2 roky. Najmä záverečná fáza, pri ktorej naozaj záleží na detailoch, ma (i celkom nepríjemným spôsobom) naučila najdôležitejšie pravidlo slovenského stavebníka: Ak chceš mať niečo urobené poriadne, tak si to sprav sám! Mohol by som tu písať všetky historky a príbehy, čo všetko kto dodrbal a zle zrobil, ale kašlať na to. V živote sú aj dôležitejšie veci ako poškriabaná parapetná doska a na tie sa chcem teraz viac sústrediť. Vitajte v Záhorskej Bystrici!

Celé Slovensko horekuje nad teplotami vonku a my čo robíme? No predsa staviame saunu! Lebo keď sa ťa zima opýta, čo si robil v lete…