A aby sme sa večer nenudili, zorganizovali sme nácvik požiarneho zdravotného poplachu. Taký nácvik pozostáva z nasledovných aktivít:
Vyhľadanie najbližšej chirurgickej pohotovosti
Navigácia a doprava na pohotovosť najkratšou trasou
Nájdenie správnych dverí a pochopenie systému ošetrovania pacientov
Absolvovanie základného vyšetrenia
Röntgenové vyšetrenie
Návrat domov
Základným kritériom úspechu je absolvovať uvedené bez nutnosti vypisovania rozvodových papierov, čo sme aj úspešne zvládli 🙂
PS: Moja ctená manželka si dnes spomenula, že jej ešte minulý týždeň (!) padla na prst na stavbe nejaká doska a že ten prst ju stále bolí a že teda by sa mal predsa len niekto na to pozrieť… Našťastie to zlomená nemá.
Dnes malo podľa predpovede celý deň pršať. Plánovali sme preto oddychový deň. Avšak ráno po raňajkách dažďa stále nikde. Predstava, že strávime celý deň zavretí štyria v malej izbe nás nikoho nelákala a tak sme jednomyseľne odhlasovali výlet i za cenu, že občas vytiahneme pršiplášte. Vybrali sme sa na Kmeťov vodopád, ktorý je najvyšší na Slovensku – i keď to tak nevypadá, lebo ho nie je vidieť celý. Cestou autom na pár úsekoch popŕchalo, ale keď sme tam došli, zdalo sa dokonca, že dokonca vyjde aj slniečko. Nakoniec sa nám výlet vydaril, až na pár kvapiek vlastne vôbec nepršalo.
Auto sme zaparkovali na platenom parkovisku Tri studničky. Odtiaľ kúsok po červenej a potom po modrej. Časť trasy je po asfaltke, takže to bol nakoniec naozaj taký pohodový výlet. Pri vodopáde sme odlovili kešku (GC5X03K – Kmeťov vodopád), chvíľku nám trvalo kým sme ju našli, ale nakoniec sa bolo treba poriadne pozrieť pod jeden kameň a bola naša.
Dnes to počasie vyzeralo najprv dosť zle. Ledva sme došli 15 minút od hotela, pár metrov nad dolnú stanicu lanovej dráhy v Smokovci a začalo pršať. A keby pršať, normálne lialo. Na Hrebienku sme museli presedieť asi 1,5 hodiny. Už sa zdalo, že pôjdeme pekne v daždi domov, no predpoveď predsa hlásila pršanie iba okolo obeda, tak sme stále dúfali. Hot-dog + hranolky a čuduj sa svete, zabralo to, vyčasilo sa. A tak sme pokračovali ďalej až na Slavkovskú vyhliadku. Taká turistická rozcvička. A zároveň test kolenných návlekov, respektíve mojich kolien. Zatiaľ „u mňa dobrý“.
